Ján Hricko po ME do 18 rokov: Tím odovzdal maximum v rámci svojich možností

Účinkovanie na B-kategórii majstrovstiev Európy má ako prvý za sebou dievčenský výber do 18 rokov. V macedónskom Skopje z toho bolo konečné 10. miesto. O hodnotení turnaja, porovnaní s Európou, ale aj o priestore na zlepšenie, sme sa rozprávali s reprezentačným trénerom tohto družstva Jánom Hrickom.

– Ako by ste zhodnotili celkové účinkovanie družstva na turnaji?

“Tím do 18 rokov odovzdal na ME v Skopje maximum v rámci svojich basketbalových možností. Mali sme výkonnostné výkyvy, čo však je v tejto kategórii prirodzené. Bolo badať rozdiely, kde niektoré hráčky z iných reprezentácií, majú za sebou už skúsenosti zo seniorských súbojov. Mňa osobne sklamali niektoré naše hráčky svojím prístupom.”

– Čo ukázali jednotlivé zápasy? V čom ste boli lepší ako súperi, respektíve horší?

“Zápasy, ktoré sme odohrali, nám jasne definovali, kde sa nachádzame a kde nás ′tlačí topánka′. Ukázali nám cestu fyzického poňatia hry a takzvaný ′mind set′. To znamená, nastavenie mysle a odhodlanie. Takticky a technicky sme boli naozaj zdatní, no zlyhávali sme v momentoch, kde tieto aspekty hry nemali až taký vplyv na úspech. Chýbala nám razantnosť a agresivita. Krásnym príkladom bolo Írsko. Dva dôležité zápasy s nimi a dve prehry. Írky boli bojovné a odvážne. Proti Rumunsku sme sa napríklad zľakli, že môžeme vyhrať aj dvojciferným rozdielom. Odhalilo to veľa, podľa mňa aj charakter tímu a niektorých hráčok.”

– Ste spokojný s konečným 10. miestom na šampionáte?

“Aj keď určitý posun vpred badať, no umiestnenie na 10. mieste v ′béčku′ nemôžem považovať za úspech. Či sme mali najviac? Áno, určite sme mali postúpiť zo skupiny do štvrťfinále.”

– Ako je na tom Slovensko v porovnaní so basketbalovou Európou?

“Je veľký rozdiel medzi A-kategóriou a B-kategóriou. V ′béčku′ je to skôr o behaní, kondícii a veľkej snahe pobiť sa. Agresivita a razantnosť sú dve kľúčové ingrediencie. Taktika je v úzadí. V A-kategórii sa to už podobá na seniorský basketbal. Žiaľ, my sme boli takticky pripravení, no v dôležitých momentoch to nepomohlo. Nemali sme ten správny ′drive′. Slovensko určite zaostáva za Európou, avšak nie až tak veľmi, ako sa všade píše. No skôr je to otázka priamo na hráčky a na ich nastavenie. Aj čo sa týka našich charakterových čŕt ako národa, mali by sme byť priebojnejší a sebavedomejší. Mentálne zaostávame a nie sme odolní voči tlaku. Chuť uspieť na medzinárodnej scéne, by mala byť najväčšou motiváciou. V basketbale nám chýba profesionalita v prístupe ako v hráčskych, tak aj v trénerských radoch. Z konkrétnych vecí to bola určite hra 1 na 1.”

– Pomáha dievčatám, že sa medzinárodne konfrontujú (počas sezóny)?

“Konfrontácia s Európou je nevyhnutná. Bez toho naozaj nevieme reálne zhodnotiť svoje kvality. Vyhrať v juniorskej lige o 50 bodov šesť zápasov po sebe a myslieť si, že nám to ide dobre, je scestné. Na druhej strane, ani EGBL nemala až takú úroveň, akú som očakával. Ale určite to je jedna z možností ako odohrať pár ťažších zápasov navyše.”

– Na čom je potrebné popracovať do ďalších ME, respektíve kadiaľ vedie cesta, aby sa Slovensko časom dostalo do A-kategórie?

“Slovensko môže pomýšľať nad návratom medzi elitu. Cesta vedie cez ťažký tréning, hernú prax a konkurenciu v ligových zápasoch. Pôjde to cez stereotypné opakovanie individuálnych činností jednotlivca, cez dôveru slovenským hráčkam a kvalitu ligy. Hráčky musia niečo obetovať, no na druhej strane musia cítiť podporu zo strany klubu a trénera. Počet tímov, ako aj kvalita líg na Slovensku ide dole. Myslím, že treba podporiť mládež ako na klubovej, tak aj na reprezentačnej úrovni. Bez dievčat nebudú juniorky a bez junioriek nebudú ženy. A takto to funguje aj v reprezentácii. Každá kategória od ′U16′ až po seniorskú reprezentáciu je dôležitá. Učme ich hrdosti, bojovnosti a odvahe od útleho veku.”

Foto: Fiba.basketball